Prečo sa venujem aj tomu, čo znamená JESŤ?

Ľudia sa ma niekedy pýtajú, prečo žena, ktorá pracuje s telom, s dychom, s energiou — zrazu hovorí aj o jedle. O tom, ako žujeme. Ako sedíme pri stole. Ako dýchame, kým prehĺtame.

Odpoveď je jednoduchá, aj keď mi trvalo dlho, kým som ju našla: pretože telo nerozlišuje.

Pre telo neexistuje "toto je práca s energiou" a "toto je len jedenie". Existuje len jeden nepretržitý prúd — dych, dotyk, pohyb, príjem, trávenie, bytie. Všetko je to jeden rozhovor, ktorý telo vedie samo so sebou, celý deň, každý deň. A ja som sa len naučila ten rozhovor počúvať trochu pozornejšie, než je bežné.

Roky som a stretávala s ľuďmi, ktorí prišli s napätím v chrbtici, s plytkým dychom, s pocitom, že "niečo v tele nesedí", no nevedeli pomenovať čo. A veľmi často, keď sme sa dostali hlbšie, sa ukázalo to isté: telo, ktoré sa už dávno prestalo cítiť v bezpečí, keď prijíma. Nielen dotyk. Nielen blízkosť. Aj POKRM.

Pretože prijímať jedlo a prijímať čokoľvek iné — lásku, pomoc, pokoj — je v tele rovnaký pohyb. Ak sa niekto naučil byť v strehu, byť v strese, byť "vždy pripravený" — jeho telo sa presne tak isto uzavrie aj pri obyčajnom obede. Žalúdok sa stiahne. Dych sa skráti. POKRM prejde telom, no telo z neho neprijme ani zlomok výživy.

Vtedy som pochopila, že nemôžem hovoriť o otvorenom srdci, o uvoľnenom tele, o dôvere — a preskočiť pritom niečo, čo robíme dva či trikrát denne, od začiatku až do konca života.

Trávenie nie je vedľajšia téma. Je to jedno z najintímnejších miest, kde sa stretáva telo so svetom. Každodenne sa rozhodujeme — väčšinou nevedome — či svetu dovolíme vojsť dnu, alebo sa pred ním budeme brániť.

Nechcem vás učiť, čo máte jesť. Naozaj nie. To, čo ma zaujíma, je hlbšie — a jednoduchšie zároveň: ako pri tom byť. Ako sedieť pri jedle tak, aby telo vedelo, že je v bezpečí. Ako dýchať, žuť, cítiť — aby to, čo prijímame, mohlo naozaj vojsť dnu, nielen prejsť cez nás.

Lebo výživa nezačína na tanieri.

Začína v tele, ktoré je pripravené prijímať.

A presne to je práca, ktorú robím — či už s dychom, s dotykom, alebo pri jednom obyčajnom, pomaly zjedenom súste.

Ak ťa zaujíma, čo to znamená naučiť sa hodovať, pozývam ťa zažiť to s nami.