Kultivovaná sexualita je liekom na všetky srdcia sveta

V deň, keď bude táto práca zverejnená, dovŕšim tridsaťpäť rokov. A zároveň tým pre mňa končí jeden z najtransofrmatívnejších "cyklov" môjho života. Osem rokov kultivácie sexuálnej energie. osem rokov, počas ktorých som sa učila rozumieť svojmu telu, jeho napätiam, túžbam, strachom, radostiam, bolesti aj sile. Osem rokov, počas ktorých som postupne zisťovala, že to, čo som celý život nazývala sexualitou, bolo možno iba veľmi malou časťou niečoho oveľa väčšieho. 

Nekončím, samozrejme pokračujem - ale už s novým cyklom, s JA, ktoré sa z dievčata mení na ženu... 

O tejto téme, téme sexuality, téme ktorú žijem a učím, som sa rozhodla po mnohých rokoch prvýkrát hovoriť aj verejne. Nie preto, že by som si myslela, že mám jedoznačnú odpoveď. Ale preto, že som sa po rokoch prestala báť kontroverznej otázky, čo je vlastne sexualita? Nie sex. Nie výkon. Nie počet partnerov. Nie orgazmus. Nie reprodukcia. Nie pornografia. Nie predstava o tom, ako má vyzerať mužské alebo ženské telo. Čo je to, čo cítime vo svojom tele v okamihu, keď nás niekto priťahuje? Čo sa v nás pohne? Čo sa stane, keď sa na niekoho pozrieme a naše telo zrazu ožije? Prečo sa nám zrýchli dych? Prečo cítime teplo? Prečo sa niekedy otvorí hrudník, inokedy ozve brucho, panva? Prečo niekedy cítime vzrušenie a inokedy strach? A prečo sme sa naučili veriť, že jediným správnym pokračovaním tohto procesu je sex?

Možno sme nezabudli na sexualitu. Možno sme zabudli, ako ju cítiť takú akou naozaj je. Žijeme v zvláštnom paradoxe. Nikdy v histórii sme neboli obklopení toľkými sexuálnymi podnetmi a zároveň možno nikdy nebolo toľko ľudí odpojených od vlastného tela. Nahé telá sú všade. Pornografia je dostupná na jeden klik.. Sex sa predáva v reklamách, filmoch, hudbe aj na sociálnych sieťach.A predávajú nám ju tí, ktorí nám ju zakázali.. A napriek tomu mnohí ľudia nevedia cítiť vlastnú sexualitu bez toho, aby ju okamžite premenili na predstavu, výkon alebo konanie. Zamenili sme stimuláciu za prežívanie. Zamenili sme vzrušenie za spojenie. Zamenili sme orgazmus za naplnenie.V modernej kultúre sa zo slova orgazmus často stal jediný "priateľský výsledok" sexu. Funguje ako rýchle uvoľnenie nahromadeného napätia (fyziologický reflex). Keď je však sexualita nastavená len na dosiahnutie tohto jediného bodu, človek sa po ňom môže ľahko ocitnúť v stave prázdnoty, únavy alebo opätovného odpojenia. Naplnenie nevzniká rýchlym vyvrcholením, ale hĺbkou prítomnosti, prepojením so sebou a partnerom, otvorenosťou srdca a schopnosťou nechať energiu prúdiť celým telom. Orgazmus je len jeden okamih, zatiaľ čo naplnenie je stav, ktorý v človeku zostáva dlho po tom. Zamenili sme príťažlivosť za vlastníctvo. A možno sme si tým odrezali veľkú časť toho, čím sexualita pôvodne bola. Príťažlivosť nekončí sexom - a to je veľký zlom, ktorý mnohé zmenil.

Predstavte si, že ste niekde medzi ľuďmi. Možno ste vo vzťahu. Možno nie. A zrazu sa ocitnete vedľa človeka, ktorý nemusí nič povedať. Možno sa na vás ani nepozerá. A predsa sa vo vás niečo pohne. Telo niečo zachytí. Pohľad. Hlas. Prítomnosť. Vôňu. Spôsob, akým sa človek pohybuje. Niečo, čo nedokážete úplne pomenovať. A zrazu ste živší. Vaše telo reaguje. Vaša pozornosť sa zaostrí. Niečo sa vo vás otvorí. Čo urobíme? Ak sme slobodní, často si začneme predstavovať budúcnosť: "To je niekto výnimočný." "Možno je to láska." "Možno by sme mali byť spolu." A ak sme vo vzťahu, často sa stane niečo opačné. Zľakneme sa: "Nemala by som to cítiť." "Nemal by som sa takto pozerať." "Podvádzam už tým, že ma niekto priťahuje." A tak sa zatvoríme. Ale čo ak samotný pocit ešte nie je konaním? Čo ak príťažlivosť nie je problém? Čo ak je to iba okamih, v ktorom sa život v našom tele stretol so životom niekoho iného? Nemusíme ho vlastniť. Nemusíme ho definovať. Nemusíme z neho vytvoriť vzťah. Nemusíme z neho urobiť sex. Koniec koncov , nemusíme ho ani pomenovať.. Môžeme ho jednoducho cítiť. A nechať ho prejsť telom. Možno práve tu začína kultivácia. Kultivácia nie je potlačenie. A nie je ani bezbrehé nasledovanie každého impulzu. Je to schopnosť zostať prítomný medzi vznikom impulzu a naším konaním. V tomto priestore sa začína sloboda. A možno práve v tomto priestore sa sexualita prestáva správať ako pud, ktorý nás riadi, a začína sa stávať vedomím. Taoisti túto kvalitu poznajú pod mnohými menami a v mnohých podobách. Jedným z princípov je wu wei – konanie bez násilia, nekonanie v zmysle nenútenia. Nie pasivita. Nie rezignácia. Ale schopnosť nechať veci sa diať, vznikať aj zanikať, bez toho, aby sme ich okamžite uchopili. A možno práve toto sme zo sexuality stratili: schopnosť cítiť bez potreby okamžite konať. A potom prichádza otázka, ktorej sa bojíme ešte viac: Čo ak človeka priťahuje viac než jeden človek? Moderná spoločnosť na to má veľmi rýchlu odpoveď: nevernosť, podvod, nemorálnosť, obsesia. Alebo na opačnej strane: "Tak potom potrebujeme polygamiu." A ani jedno nie je odpoveď. Možno sme len znovu urobili z pocitu identitu, z príťažlivosti pravidlo, z energie zmluvu. Polygamia nemusí byť zlo. Monogamia nemusí byť zlo. Ani jedno samo osebe človeka nemusí urobiť naplneným. Pretože človek môže mať jedného partnera a celý život klamať. A môže mať viac partnerov a žiť v pravde, dohode a zodpovednosti. A môže to byť presne naopak. Nie počet ľudí určuje kvalitu lásky. Rozhoduje vedomie, s ktorým sa stretávame, schopnosť hovoriť pravdu, schopnosť rešpektovať hranice, schopnosť niesť dôsledky vlastných rozhodnutí a predovšetkým schopnosť nepliesť si lásku s vlastníctvom. Pretože v okamihu, keď povieme: "Toto je môj človek," môže sa v nás veľmi ľahko prebudiť aj druhá veta: "A preto naňho nikto iný nemá právo." A z lásky sa môže stať majetníctvo. Z majetníctva žiarlivosť. Zo žiarlivosti strach. A zo strachu kontrola. Možno preto otázka neznie: "Koľko ľudí smie človek milovať?" 

Možno znie: "Dokážeme milovať bez toho, aby sme druhého človeka vlastnili?" Sexualita je vacsia nez panva, vacsia nez orgazmus a vacsia nez my sami.. . Počas rokov práce s telom som začala vidieť niečo, čo dnes považujem za zásadné. Sexualita sa nezačína v pohlavných orgánoch. A ani tam nekončí … Keď človeka priťahuje iný človek, nereaguje iba jeho panva. Mení sa dych, pozornosť, srdcová činnosť, svalové napätie, autonómny nervový systém, hormóny, vnímanie času, koža, hlas, pohyb, myšlienky... Celý človek. A preto mi začalo dávať zmyse to čo taoisi a tantrici vedeli tišíročial, že sexualita môže byť chápaná ako celotelová skúsenosť života, spojenia a polarity. Niečo, čo sa môže prejaviť v dotyku, ale aj v pohľade, v tanci, v tvorení, v materstve, v umení, v hlbokom rozhovore, v láske, v kontakte so sebou, v pocite, že som po dlhej dobe opäť vo svojom tele, a možno dokonca v úplnom tichu.

TAO A TAJOMSTVO SEXUÁLNEJ ESENCIE

Taoistická tradícia sa na sexualitu pozerala inak než moderná kultúra. V taoistických líniách nebola sexuálna energia chápaná iba ako prostriedok reprodukcie alebo potešenia. Bola spájaná s jing – esenciou, s qi – životnou energiou, s vitalitou a s kultiváciou človeka. A práve tu sa začína územie, ktoré moderný človek často nechápe. Taoista sa nepýta iba: "Ako dosiahnuť orgazmus?" Pýta sa: "Čo sa stane s energiou vzrušenia, keď ju nebudem musieť okamžite vybiť? Čo ak ju dokážem cítiť? Čo ak ju dokážem dýchať? Čo ak ju dokážem nechať rozšíriť sa z panvy do brucha, hrudníka, chrbtice, hlavy? Čo ak vzrušenie nemusí ísť iba smerom von? Čo ak môže ísť aj dovnútra?" A potom ešte ďalej. SEXUÁLNA ENERGIA NEMUSÍ BYŤ RÝCHLA. Moderná sexualita nás naučila rýchlosti. Vzrušiť sa, stimulovať, zvyšovať, vyvrcholiť, uvoľniť, skončiť. Taoistická alchýmia prináša úplne inú predstavu. Spomaliť, zostať, vnímať, dýchať, nechať energiu rozšíriť sa. Nie potlačiť ju. Nie ju vystupňovať ju okamžite do nekontrolovateľnosti, nie dokazovať si ňou svoju silu... Ale kultivovať ju. Taoistické sexuálne praktiky hovoria o práci s esenciou, dychom, pozornosťou, obehom energie a vnútornou alchýmiou. V ich jazyku sa sexuálna esencia môže transformovať. Jing sa kultivuje na qi. Qi na shen. Esencia sa stáva energiou. Energia sa stáva vedomím. A vedomie sa vracia do ducha. Možno pre moderného človeka znie tento jazyk zvláštne. Ale možno práve preto stojí za to na chvíľu nevysvetľovať ho. Len ho skúsiť počuť. Pretože nie všetko, čo ešte nevieme zmerať, musíme okamžite odmietnuť. A nie všetko, čo cítime, musíme okamžite vyhlásiť za vedecký fakt. Niekedy môžeme jednoducho povedať: "Toto je skúsenosť, ktorú človek po tisíce rokov pozoroval vo svojom tele," a začať skúmať.

MUŽ A ŽENA.

Počas práce s mužmi a ženami som si začala všímať zvláštny paradox. Nie ako univerzálny zákon, ale ako opakujúci sa obraz. Muž často prichádza s veľkým množstvom sexualnej energie, ale zároveň s veľkým množstvom napätia. Musí byť silný, musí podať výkon, musí vedieť, musí vydržať, musí preniknúť, musí dosiahnuť. A niekedy pod všetkou tou silou nájdeme človeka, ktorý sa nikdy nenaučil prijímať, nikdy sa nenaučil byť mäkký, nikdy sa nenaučil zostať v pocite bez toho, aby musel niečo robiť. A žena? Žena môže byť neuveriteľne citlivá, vnímavá, otvorená, ale zároveň môže žiť v tele, ktoré sa bojí vlastnej sily, bojí sa svojej túžby, svojho hlasu, svojich hraníc, svojho "nie", svojho "áno". A tak som postupne prestala vnímať jin a jang ako dve kategórie ľudí. Začala som ich vnímať ako dve sily, ktoré potrebujeme v sebe všetci. Muž potrebuje objaviť svoju vnútornú ženu – svoju schopnosť prijímať, cítiť, zmäknúť, počúvať, plynúť. Žena potrebuje objaviť svojho vnútorného muža – silu, smer, rozhodnutie, hranicu, prítomnosť. Nie preto, aby sa muž stal ženou a žena mužom, ale preto, aby sme prestali byť sami v sebe rozdelení. A možno práve toto znamená KULTIVOVAŤ SEXUALITU. Nie mať viac sexu. Nie mať menej sexu. Nie mať viac partnerov. Nie mať menej partnerov. Nie potlačiť túžbu. Nie nasledovať každú túžbu. Ale poznať svoju energiu natoľko, že sa jej nemusíme báť. Vedieť zostať pri vzrušení, vedieť zostať pri príťažlivosti, vedieť zostať pri odmietnutí, vedieť zostať pri žiarlivosti, vedieť zostať pri láske, vedieť zostať pri strate. A postupne objaviť, že telo nie je stroj, ktorý treba ovládať. Je to živý systém, ktorý sa s nami neustále rozpráva.

KDE JE NAPÄTIE, TAM ENERGIA NEMÔŽE PLYNÚŤ

Jedna z najhlbších vecí, ktoré som počas tejto cesty pochopila, je jednoduchá. Keď sa telo bojí, zatvára sa. Keď sa hanbí, sťahuje sa. Keď musí podávať výkon, tvrdne. Keď musí niečo dokazovať, stráca citlivosť. A sexualita, ktorá by mohla byť jemným prúdením života, sa stáva mechanizmom – rýchlym, napätým, výkonným, odpojeným. Tao preto nehovorí iba o sile. Hovorí o plynutí, o schopnosti nechať život prechádzať telom bez neustáleho odporu. A možno práve preto je kultivácia sexuality zároveň kultiváciou nervového systému. Nie preto, že by sexualita bola magická liečba, ale preto, že sexualita je jedným z miest, kde sa naše telo, nervový systém, emócie, vzťahy, dych, pozornosť a vedomie stretávajú v jedinom okamihu.

SEXUALITA AKO CESTA K SRDCU.

A teraz sa dostávam k miestu, ktoré je pre mňa najdôležitejšie. Pretože po deviatich rokoch už to pošpinené slovo sex v mojom vlastnom učení nehrá tú rolu, ktorú hralo kedysi.. Začala som používať slovo spojenie, alebo slovo kultivácia. Spojenie so sebou. Spojenie s druhým človekom. Spojenie tela a vedomia. Spojenie jin a jang. Spojenie dychu a pohybu. Spojenie panvy a srdca. Spojenie zeme a neba. Spojenie človeka s človekom, človeka so životom. A možno práve toto je sexualita vo svojej najhlbšej podobe. Nie neustále vzrušenie, ale schopnosť byť v kontakte so životom.

A TAK SOM SA DOSTALA K TAO...

Moja cesta nezačala ako cesta za učením. Začala ako hľadanie odpovede na vlastné telo. Až neskôr som pochopila, že cesta, ktorú som si nevybrala hlavou, mala meno: Tao, Tantra, vnútorná alchýmia, kultivácia. Začala som objavovať, že to, čo som cítila v tele, poznali ľudia dávno pred nami. Že existovali tradície, ktoré sexualitu nevnímali ako niečo, čo treba hanbiť, potláčať alebo lacno konzumovať, ale ako silu, s ktorou sa dá pracovať. S úctou, s vedomím, s disciplínou, s láskou a predovšetkým s časom.

MOŽNO SME SI SEXUALITU NENECHALI VZIAŤ

A možno práve preto dnes potrebujeme menej ďalších návodov na sex a viac schopnosti cítiť – viac tela, viac dychu, viac času, viac ticha, viac vedomia, viac odvahy zostať pri tom, čo cítime, bez toho, aby sme to okamžite museli pomenovať, vlastniť alebo spotrebovať. Pretože sexualita, ktorá je kultivovaná, nemusí byť hlasná. Môže byť takmer neviditeľná. Môže byť v pohľade, v spôsobe, akým sa človek dotkne sveta, v spôsobe, akým kráča, v spôsobe, akým miluje, v spôsobe, akým sa pozerá na človeka, ktorého nemôže vlastniť, a ako dovolí tomuto človeku pozerať sa spatne. V schopnosti cítiť príťažlivosť a nezmeniť ju na nárok. V schopnosti cítiť túžbu a nezmeniť ju na násilie. V schopnosti cítiť energiu a nezničiť ju okamžitým vybitím. V schopnosti otvoriť srdce a nechať ho otvorené aj vtedy, keď sa bojí.

A TOTO JE PRE MŇA TAOISTICKÁ a sexuálna ALCHÝMIA

Vznikne energia. Neutekáme pred ňou. Nechytáme ju. Necháme ju byť. Dýchame. Cítime. Necháme ju klesnúť do tela. Necháme ju vystúpiť. Necháme ju obehnúť. Necháme ju premeniť sa. Z túžby sa môže stať prítomnosť. Z prítomnosti cit. Z citu láska. Z lásky vedomie. A z vedomia pokoj. Nie, že sme sexualitu zabili, prestali sme ju potrebovať iba vybíjať. A vtedy sa možno prvýkrát ukáže, čo v nej bolo od začiatku. Nie hriech. Nie hanba, výkon, majetok, spotreba. Ale život. Vyššia múdrosť. Vyššie vedomie.. Dnes už sa nasnažim ľudí učiť, ako by to malo vyzerať…. Nechcem mužov robiť mužnejšími. Nechcem ženy robiť ženskejšími. Nechcem nikoho presviedčať, koľko partnerov má mať. Nechcem nikomu hovoriť, čo je správne a čo nie. Chcem ľudí priviesť späť k ich vlastnému telu. K miestu, kde ešte pred slovami existuje pocit. K miestu, kde sa dá cítiť napätie skôr, než sa zmení na konflikt. K miestu, kde sa dá cítiť túžba skôr, než sa zmení na čin. K miestu, kde sa dá cítiť láska bez vlastníctva. K miestu, kde jin nemusí bojovať s jangom - naopak, môže s ním zažívať kozmický tanec. K miestu, kde sa muž nemusí báť svojej jemnosti. K miestu, kde sa žena nemusí báť svojej sily. K miestu, kde telo nemusí byť oddelené od ducha. Práve tam začína skutočná kultivácia. Nie v tom, že sa staneme niekým iným, ale v tom, že sa konečne staneme celými. Kultivovaná sexualita preto pre mňa dnes nie je len spôsob, ako mať lepší sex, zdravšie telo, bystrejšiu myseľ. Je to cesta, ako sa znova naučiť byť živým človekom. A ak sexualita skutočne dokáže otvoriť srdce, potom možno jej najväčším poslaním nikdy nebolo priviesť nás k druhému človeku. Možno nás mala priviesť späť k sebe. A odtiaľ už môžeme stretnúť druhého človeka bez toho, aby sme ho potrebovali vlastniť. Môžeme milovať bez toho, aby sme zatvárali srdce. Môžeme cítiť bez toho, aby sme museli konať. Môžeme byť mužom aj ženou, jin aj jang, zemou aj nebom, telom aj duchom. Práve v tomto okamihu sa sexualita prestáva končiť pri sexe a začína sa meniť na vedomie života samotného.

S láskou, Sue