AKTIVÁCIA KUNDALINI? Radšej odmietni
Kedže mnoho mojich priateľov vie, že sa sexualite dlhodobo venujem, neraz za mnou prídu ľudia s otázkou: "Sue, môžeš mi nejak aktivovať kundalíni, videla som že sa to robí na KAP?"
A ja im vždy poviem to isté: NIE!
Nie preto, že by som nevedela, o čom hovoria. Ale preto, že to slovo — "aktivovať" — mi v tele vyvoláva presne ten pocit, pred ktorým sa snažím ľudí chrániť. Je v ňom tlak. Je v ňom rýchlosť. Je v ňom predstava, že energiu treba niečím spustiť, prebudiť násilne, otvoriť hneď — akoby telo boli dvere, ktoré treba vylomiť, aby konečne pustili niečo dnu.
Ale telo nie je dvere. Telo je rieka. A rieku neaktivuješ. Rieku musíš nechať tiecť....
Videla som, čo sa deje, keď sa niekto pokúsi vzbudiť silu, na ktorú jeho nervový systém, jeho fascie, jeho dych ešte neboli pripravené.
Nie je to prebudenie. Je to skôr oheň, ktorý niekto priloží priveľký do krbu, ktorý na taký plameň nebol nikdy stavaný. Telo, ktoré nie je pripravené prijať toľko naraz, sa nerozžiari — spáli sa. A to, čo malo byť darom tepla a svetla, sa stane popálením, s ktorým človek roky nevie, čo má robiť. Ba priam, može si privodiť reálne následky na celých život, také s ktorými nepomôže ani lekár, ani terapeut...
Preto neverím v aktiváciu. Verím v kultiváciu.
Je to pomalší, menej efektný príbeh, viem. Nikto z toho nespraví dramatické video. Ale je to jediná cesta, ktorú som videla naozaj fungovať: v jemnosti. V pokoji. Bez tlaku. A naopak, kundalini sa neotvorí každému, ani keď sa veľmi snaží. Je to tak...
Kultivácia znamená, že nejdeme energiu budiť — ideme jej robiť priestor. Otvárame srdce, kúsok po kúsku. Otvárame dych, aby siahal hlbšie, než len do hrudníka. Uvoľňujeme nervový systém z večného režimu obrany. Necháme fascie, aby sa rozpustili z rokov napätia, ktoré si možno ani nepamätáme, odkiaľ prišlo.
A energia? Energia príde sama, keď to tak bude cítiť ona... Vždy prichádza sama, keď je pre ňu pripravené miesto.
Toto je aj dôvod, prečo mám tak rada Tao. Nie preto, že je exotické alebo tajomné. Ale preto, že mi ukázalo niečo, čo som predtým nevedela pomenovať: že sila nie je v tom, čo urobíme telu. Je v tom, čomu dokážeme dôverovať, keď nič nerobíme.
Nechaj rieku tiecť. Neponáhľaj ju. Nesmeruj ju silou tam, kam si myslíš, že by mala ísť.
Len jej rob priestor.
A ak sa ťa niekedy niekto opýta, či ti môže "aktivovať" niečo, čomu ani sám poriadne nechápe — dovoľ si povedať NIE. Tvoje telo nepotrebuje byť vylomené, aby sa otvorilo.
Potrebuje len byť v bezpečí dosť dlho na to, aby si to samo dovolilo.
S láskou SUE